Život Prešova
online
online
Pred 240 rokmi vydal cisár Jozef II. prelomový Tolerančný patent
13.10.2021 Celý región
Viedeň/Bratislava
13. októbra (TASR) – Rok potom ako Jozef II. po smrti svojej matky,
panovníčky Márie Terézie, nastúpil v roku 1780 na trón habsburskej
monarchie, vydal vo Viedni prelomové nariadenie známe ako Tolerančný
patent. Ten výrazne rozšíril náboženskú slobodu pre nekatolícke
vierovyznania v celej monarchii. Od vydania prelomového nariadenia
uplynie v stredu 13. októbra 240 rokov.
Jozef II., narodený 13. marca 1741, jeden z najvýznamnejších monarchov osvietenského absolutizmu, vydal Tolerančný patent 13. októbra 1781. Nielen týmto nariadením, ale aj Patentom o zrušení nevoľníctva z toho istého roku, nadviazal na reformné úsilie Márie Terézie, s ktorou sa na vládnutí spolupodieľal do roku 1765.
Tolerančný patent neznamenal úplné zrovnoprávnenie katolíckeho a nekatolíckeho vierovyznania, ale výrazne prispel k zrovnoprávneniu obyvateľstva v monarchii. Pre Uhorsko začal platiť od 25. októbra 1781.
Cisár sa pri svojich cestách po monarchii presvedčil o nevýhodnosti diskriminácie nekatolíckeho obyvateľstva. Tí nielenže nemali prístup k niektorým funkciám v štátnej správe, ale narážali aj na sťažené podmienky profesionálneho a hospodárskeho uplatnenia. Pritom sa na nich kládlo rovnaké daňové zaťaženie ako na privilegovaných katolíkov.
Aj z týchto príčin rástla nespokojnosť nekatolíkov, ktorá v roku 1775 vyústila do rozsiahleho povstania. Jozef II., ako vtedajší spoluvládca, presviedčal Máriu Teréziu, aby vytvorila právne základy náboženskej tolerancie. Nastolenie čo najširšej možnej rovnoprávnosti medzi katolíkmi a nekatolíkmi sa však podarilo až jemu, keď sa postavil na čelo monarchie.
Tolerančným patentom zrušil obmedzenia pre tri najväčšie nekatolícke cirkvi. Po jeho vydaní mohli totiž evanjelici augsburského vyznania, kalvíni a pravoslavní veriaci vykonávať náboženské obrady kdekoľvek, mohli si slobodne stavať kostoly, modlitebne a zriaďovať školy. V obciach, kde žilo viac ako sto nekatolíckych rodín, bolo možné založiť náboženskú obec a postaviť svätostánok. Ten však nesmel mať vežu či zvon a vchod mohol byť len z vedľajšej ulice.
Nekatolíci mohli na základe patentu vykonávať povolania bez obmedzenia. Nariadenie im dovoľovalo kupovať domy a pozemky, mohli sa tiež stať štátnymi úradníkmi. Patent im umožnil vzdelávanie a dostali sa aj k akademickým titulom. Nemuseli sa zúčastňovať katolíckych obradov a do ich cirkevných záležitostí nesmeli zasahovať katolícki biskupi. Tolerančný patent hovoril aj o tom, že nikto nemôže byť pre vieru postihnutý peňažným alebo fyzickým trestom.
Jozef II., panovník reformátor, sa opieral o filozofiu prirodzeného práva. Vychádzal z toho, že človek je od narodenia slobodný a povinnosťou každého úradu je vytvoriť také podmienky, aby svoju slobodu mohol naplniť. Svoje predstavy o modernej monarchii realizoval prostredníctvom patentov. Okrem Tolerančného patentu sa do histórie zapísali aj Patent o zrušení nevoľníctva (1781) či Patent o liberalizácii cenzúry v novinách, knihách a divadle.
Podľa pruského vzoru zreformoval armádu a mnohé jeho nariadenia sa týkali aj zdravotníctva, sociálnej starostlivosti, vzdelávania a súdnictva. Zrušil viacero mníšskych rádov a snažil sa zmierniť vplyv pápeža na katolícku cirkev v monarchii. Počas jeho vládnutia sa v Uhorsku v rokoch 1784 - 1785 uskutočnilo aj prvé sčítanie obyvateľstva.
Napriek reformám, či možno práve kvôli nim, bol Jozef II. neobľúbeným panovníkom. Navyše, ku koncu jeho panovania vypukla Francúzska revolúcia (1789 - 1799), ktorá ním vyzdvihované osvietenské myšlienky, obrátila práve proti panovníckemu absolutizmu.
Jozef II. zomrel 20. februára 1790 vo Viedni na tuberkulózu, ktorou sa nakazil počas bojov v Rusku proti Osmanskej ríši. Pochovaný je v kapucínskej krypte vo Viedni. Keďže po sebe nezanechal žiadneho dediča, na trón po ňom zasadol jeho mladší brat Leopold II.
Jozef II., narodený 13. marca 1741, jeden z najvýznamnejších monarchov osvietenského absolutizmu, vydal Tolerančný patent 13. októbra 1781. Nielen týmto nariadením, ale aj Patentom o zrušení nevoľníctva z toho istého roku, nadviazal na reformné úsilie Márie Terézie, s ktorou sa na vládnutí spolupodieľal do roku 1765.
Tolerančný patent neznamenal úplné zrovnoprávnenie katolíckeho a nekatolíckeho vierovyznania, ale výrazne prispel k zrovnoprávneniu obyvateľstva v monarchii. Pre Uhorsko začal platiť od 25. októbra 1781.
Cisár sa pri svojich cestách po monarchii presvedčil o nevýhodnosti diskriminácie nekatolíckeho obyvateľstva. Tí nielenže nemali prístup k niektorým funkciám v štátnej správe, ale narážali aj na sťažené podmienky profesionálneho a hospodárskeho uplatnenia. Pritom sa na nich kládlo rovnaké daňové zaťaženie ako na privilegovaných katolíkov.
Aj z týchto príčin rástla nespokojnosť nekatolíkov, ktorá v roku 1775 vyústila do rozsiahleho povstania. Jozef II., ako vtedajší spoluvládca, presviedčal Máriu Teréziu, aby vytvorila právne základy náboženskej tolerancie. Nastolenie čo najširšej možnej rovnoprávnosti medzi katolíkmi a nekatolíkmi sa však podarilo až jemu, keď sa postavil na čelo monarchie.
Tolerančným patentom zrušil obmedzenia pre tri najväčšie nekatolícke cirkvi. Po jeho vydaní mohli totiž evanjelici augsburského vyznania, kalvíni a pravoslavní veriaci vykonávať náboženské obrady kdekoľvek, mohli si slobodne stavať kostoly, modlitebne a zriaďovať školy. V obciach, kde žilo viac ako sto nekatolíckych rodín, bolo možné založiť náboženskú obec a postaviť svätostánok. Ten však nesmel mať vežu či zvon a vchod mohol byť len z vedľajšej ulice.
Nekatolíci mohli na základe patentu vykonávať povolania bez obmedzenia. Nariadenie im dovoľovalo kupovať domy a pozemky, mohli sa tiež stať štátnymi úradníkmi. Patent im umožnil vzdelávanie a dostali sa aj k akademickým titulom. Nemuseli sa zúčastňovať katolíckych obradov a do ich cirkevných záležitostí nesmeli zasahovať katolícki biskupi. Tolerančný patent hovoril aj o tom, že nikto nemôže byť pre vieru postihnutý peňažným alebo fyzickým trestom.
Jozef II., panovník reformátor, sa opieral o filozofiu prirodzeného práva. Vychádzal z toho, že človek je od narodenia slobodný a povinnosťou každého úradu je vytvoriť také podmienky, aby svoju slobodu mohol naplniť. Svoje predstavy o modernej monarchii realizoval prostredníctvom patentov. Okrem Tolerančného patentu sa do histórie zapísali aj Patent o zrušení nevoľníctva (1781) či Patent o liberalizácii cenzúry v novinách, knihách a divadle.
Podľa pruského vzoru zreformoval armádu a mnohé jeho nariadenia sa týkali aj zdravotníctva, sociálnej starostlivosti, vzdelávania a súdnictva. Zrušil viacero mníšskych rádov a snažil sa zmierniť vplyv pápeža na katolícku cirkev v monarchii. Počas jeho vládnutia sa v Uhorsku v rokoch 1784 - 1785 uskutočnilo aj prvé sčítanie obyvateľstva.
Napriek reformám, či možno práve kvôli nim, bol Jozef II. neobľúbeným panovníkom. Navyše, ku koncu jeho panovania vypukla Francúzska revolúcia (1789 - 1799), ktorá ním vyzdvihované osvietenské myšlienky, obrátila práve proti panovníckemu absolutizmu.
Jozef II. zomrel 20. februára 1790 vo Viedni na tuberkulózu, ktorou sa nakazil počas bojov v Rusku proti Osmanskej ríši. Pochovaný je v kapucínskej krypte vo Viedni. Keďže po sebe nezanechal žiadneho dediča, na trón po ňom zasadol jeho mladší brat Leopold II.
www.ZIVOTPO.sk
