Jozef II., narodený 13. marca 1741, jeden z najvýznamnejších monarchov
osvietenského absolutizmu, vydal Tolerančný patent 13. októbra 1781.
Nielen týmto nariadením, ale aj Patentom o zrušení nevoľníctva z toho
istého roku, nadviazal na reformné úsilie Márie Terézie, s ktorou sa na
vládnutí spolupodieľal do roku 1765.
Tolerančný patent neznamenal úplné zrovnoprávnenie katolíckeho a
nekatolíckeho vierovyznania, ale výrazne prispel k zrovnoprávneniu
obyvateľstva v monarchii. Pre Uhorsko začal platiť od 25. októbra 1781.
Cisár sa pri svojich cestách po monarchii presvedčil o nevýhodnosti
diskriminácie nekatolíckeho obyvateľstva. Tí nielenže nemali prístup k
niektorým funkciám v štátnej správe, ale narážali aj na sťažené
podmienky profesionálneho a hospodárskeho uplatnenia. Pritom sa na nich
kládlo rovnaké daňové zaťaženie ako na privilegovaných katolíkov.
Aj z týchto príčin rástla nespokojnosť nekatolíkov, ktorá v roku 1775
vyústila do rozsiahleho povstania. Jozef II., ako vtedajší spoluvládca,
presviedčal Máriu Teréziu, aby vytvorila právne základy náboženskej
tolerancie. Nastolenie čo najširšej možnej rovnoprávnosti medzi
katolíkmi a nekatolíkmi sa však podarilo až jemu, keď sa postavil na
čelo monarchie.
Tolerančným patentom zrušil obmedzenia pre tri najväčšie nekatolícke
cirkvi. Po jeho vydaní mohli totiž evanjelici augsburského vyznania,
kalvíni a pravoslavní veriaci vykonávať náboženské obrady kdekoľvek,
mohli si slobodne stavať kostoly, modlitebne a zriaďovať školy. V
obciach, kde žilo viac ako sto nekatolíckych rodín, bolo možné založiť
náboženskú obec a postaviť svätostánok. Ten však nesmel mať vežu či zvon
a vchod mohol byť len z vedľajšej ulice.
Nekatolíci mohli na základe patentu vykonávať povolania bez obmedzenia.
Nariadenie im dovoľovalo kupovať domy a pozemky, mohli sa tiež stať
štátnymi úradníkmi. Patent im umožnil vzdelávanie a dostali sa aj k
akademickým titulom. Nemuseli sa zúčastňovať katolíckych obradov a do
ich cirkevných záležitostí nesmeli zasahovať katolícki biskupi.
Tolerančný patent hovoril aj o tom, že nikto nemôže byť pre vieru
postihnutý peňažným alebo fyzickým trestom.
Jozef II., panovník reformátor, sa opieral o filozofiu prirodzeného
práva. Vychádzal z toho, že človek je od narodenia slobodný a
povinnosťou každého úradu je vytvoriť také podmienky, aby svoju slobodu
mohol naplniť. Svoje predstavy o modernej monarchii realizoval
prostredníctvom patentov. Okrem Tolerančného patentu sa do histórie
zapísali aj Patent o zrušení nevoľníctva (1781) či Patent o
liberalizácii cenzúry v novinách, knihách a divadle.
Podľa pruského vzoru zreformoval armádu a mnohé jeho nariadenia sa
týkali aj zdravotníctva, sociálnej starostlivosti, vzdelávania a
súdnictva. Zrušil viacero mníšskych rádov a snažil sa zmierniť vplyv
pápeža na katolícku cirkev v monarchii. Počas jeho vládnutia sa v
Uhorsku v rokoch 1784 - 1785 uskutočnilo aj prvé sčítanie obyvateľstva.
Napriek reformám, či možno práve kvôli nim, bol Jozef II. neobľúbeným
panovníkom. Navyše, ku koncu jeho panovania vypukla Francúzska revolúcia
(1789 - 1799), ktorá ním vyzdvihované osvietenské myšlienky, obrátila
práve proti panovníckemu absolutizmu.
Jozef II. zomrel 20. februára 1790 vo Viedni na tuberkulózu, ktorou sa
nakazil počas bojov v Rusku proti Osmanskej ríši. Pochovaný je v
kapucínskej krypte vo Viedni. Keďže po sebe nezanechal žiadneho dediča,
na trón po ňom zasadol jeho mladší brat Leopold II.